Včera večer sme sa aj s malým vybrali von, na prechádzku. Teraz chce strašne chodiť po schodoch, najradšej sám. Treba ho ale pridržať, lebo ešte má krátke nôžky. A trvá mu to trošku dlhšie.
Vyšiel z bytu, cvakol vypínačom a hovorím mu: "Poď, ideme po schodoch". Ani som to nedopovedal, a bola tma. Tak som sa znovu vybral k vypínaču. Cvak, a je svetlo. Chytám ho za ruku, a zas tma.
Zobral som stopky do rúk, a svetlo na schodoch svietilo 7 sekúnd. Pre istotu som to skúsil ešte raz. Zas 7 sekúnd.
Neviem či existuje na toto nejaká norma, ale ten čas, to nie je ani na zamknutie bytu a odloženie kľúčov. A to treba ešte prejsť od vypínača cca 3 metre k dverám. Zdá sa mi, že som otrok svetla!
pondelok, januára 21, 2008
Svetlo a tma
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
2 komentáre:
tam, kde som byval niekedy sa to poriesilo lepsie ... dali sa fotobunky a tiez svetlo nesvieti dlhsie ako 10 sekund.
Pri vhodne nastavenej citlivosti snimaca staci pohyb. Tu je to cesta po schodoch do neznama. Asi sa bude musiet niekto na schodoch zrubat, potom saa to vyriesi...
Zverejnenie komentára